OČKOVANIE
Všetko, čo potrebujete vedieť

1. Úvod

Prečo existujú rôzne názory na očkovanie / prečo existuje táto stránka?

Text: Tomáš Prokopčák

Prečo vznikol tento dokument?

Sedíme na koberci v materskom centre na okraji Bratislavy. Prednáša tridsiatnik v ľanovej košeli s ľadvinkou, počúvajú ho dvaja otcovia a dve desiatky matiek. Mnohé majú na rukách svoje deti, väčšinou dojčatá.

Prišli, aby sa dozvedeli, či je bezpečné, aby dali svoje deti zaočkovať, ako im to na Slovensku prikazuje zákon. Žena v hidžábe vraví, že má muža z Afganistanu, a pýta sa, či sa pred cestou tam má zaočkovať proti detskej obrne. Ďalšia chce vedieť, či ak má dieťa horúčku, môže ju zrážať homeopatikami. Neustále sa opakuje otázka, ako inak najlepšie ochrániť deti, keď očkovanie má toľké riziká.

Na otázky odpovedá známy aktivista proti povinnému očkovaniu a odpovede sú väčšinou rozpačité. Namiesto očkovania sa odporúčajú rôzne vitamíny, správna strava a dobré medziľudské vzťahy.

Keď sme sa začali v SME venovať téme očkovania, očakávali sme, že to bude boj proti extrémistom, ktorí presviedčajú rodičov, že očkovanie je sprisahaním farmaceutickej loby. Aj takíto ľudia existujú, ale nie sú jadrom problému.

Tu v materskom centre sedia matky, ktoré často už dvakrát dieťa dali zaočkovať a zvažujú, že tretie očkovanie len o niečo posunú. Alebo nerozumejú, prečo treba očkovať proti toľkým chorobám naraz alebo prečo ich dcéra prežila po prvom očkovaní tri dni v horúčke.

Je zlyhaním zdravotníctva aj médií, ak musia rodičia odpovede na tieto otázky hľadať na konšpiračnej schôdzke u vyštudovaného inžiniera alebo sú odkázaní na diskusné fóra, kde nevyhrávajú fakty, ale agresivita, alebo to, koho príbeh je naj srdcervúcejší.

Rozhodli sme sa preto nepridávať do verejnej debaty ďalší text s citátmi o tom, čo hovorí jedna a čo druhá strana, ale do hĺbky preskúmať argumenty za a proti očkovaniu, vypátrať ich zdroje a posúdiť ich vedeckú dôveryhodnosť. Text je štruktúrovaný ako odpovede na najčastejšie otázky o očkovaní, ale nemusíte nám odpovede veriť – klikajte na odkazy na pôvodné zdroje informácií a urobte si názor sami.

2. Prečo sa očkuje?

Očkovanie slúži na ochranu pred infekčnými chorobami. V princípe funguje ako pomôcka, ktorá pomáha imunitnému systému naučiť sa zareagovať v prípade, keby sa stretol so skutočne vážnou infekciou. Obranný systém tela si akoby „nanečisto" vyskúša , ako sa má brániť.

Organizmus sa proti nákaze bráni komplexným mechanizmom, ktorý nazývame imunitný systém. Pozostáva z buniek (kostnej drene, lymfatických uzlín, kože a ďalších) a látok, ktoré tieto bunky vytvárajú. Takéto látky voláme protilátky, vytvárajú sa napríklad na ochranu pred mikróbmi.

Takáto imunitná pamäť sa následne telu zíde v prípade, že sa stretne so skutočnou nákazou v reálnom svete. Obranný mechanizmus už vtedy vie, ako by mal zareagovať. Ochorenie tak vôbec neprepukne, prípadne je jeho priebeh oveľa menej rizikový, ako by bol v prípade, keby telo takýto typ útoku na seba predtým vôbec nepoznalo.

Ako očkovanie funguje?
Princípom očkovania je naučiť imunitu, aby začala telo brániť. Robí sa to však spôsobom, pri ktorom organizmu prakticky nehrozí skutočné nebezpečenstvo. Vakcíny obsahujú antigény, ktoré simulujú domnelý útok baktérií či vírusov na telo. Práve na tieto antigény, teda látky, ktoré vyvolávajú imunitnú reakciu tela, obrana zareaguje.

Antigény sú zvyčajne rôzne bielkoviny a polysacharidy (veľké komplexné molekuly zložené z cukrov). Tvoria ich napríklad časti baktérií či vírusov. Môžu nimi však byť aj ďalšie látky, napríklad peľ rastlín, ktorý vyvolá alergickú reakciu.

Odkedy sa ľudia chránia očkovaním?
Predpokladá sa, že prvé pokusy fungujúce na princípe očkovania sa objavili už niekedy v 16. storočí v Ázii. Už zo sedemnásteho storočia sú známe zmienky o postupoch, keď sa látky získané od ľudí nakazených kiahňami podávali nenakazeným, aby sa tak lepšie chránili pred prípadným ochorením. Špekuluje sa však, či takéto praktiky existovali v Indii už okolo roku tisíc nášho letopočtu.

Európa zrejme prevzala praktiky očkovania od Turkov a častejšie sa začali objavovať začiatkom 18. storočia. Otec imunológie, anglický lekár Edward Jenner vyskúšal svoju slávnu vakcínu proti kiahňam v roku 1796, založená bola na kravských kiahňach. Kľúčové však bolo najmä to, že Jenner pokusmi ukázal, že zaočkované osoby boli proti kiahňam imúnne.

Proti čomu očkovanie funguje a proti čomu nie?
Očkovanie funguje proti takým mikróbom či vírusom, proti ktorému dokážeme imunitný systém naučiť brániť sa. Teda dokážeme vytvoriť taký antigén, proti ktorému nasleduje imunitná reakcia a telo si túto stratégiu obrany dokáže zapamätať. Teoreticky by však očkovanie mohlo fungovať aj proti ďalším problémom, napríklad niektorým druhom rakoviny.

Problémom je, že nejestvuje jedna rakovina – rakovina je vždy personalizovaná a v skutočnosti to je veľa druhov rakovín, pri mnohých stále netušíme, ako vôbec funguje ich mechanizmus. Špecifickým prípadom je rakovina krčka maternice, zhubný nádor, ktorý spôsobuje ľudský papilomavírus. Jestvuje proti nemu očkovanie.

Aká je situácia vo svete?
V niektorých krajinách sveta sa očkuje povinne a celoplošne (Česko, Slovensko), v iných je očkovanie dobrovoľné s tým, že ho poisťovne plne hradia vakcíny. Ak sa nazaočkujete a ochoriete, môže sa stať, že následky a liečbu zaplatíte v plnej výške.

Vďaka rôzny prístupom k očkovaniu je potom odlišná aj situácia z pohľadu ochorení - a to vrátane vyspelých západných krajín. Lokálne epidémie sa preto vyskytujú aj v Taliansku, Nemecku či Spojených štátoch a prepuknú tam, kde sa objaví nadkritické množstvo nezaočkovaných jedincov.

O stave globálneho imunizačného programu pravidelne informuje Svetová zdravotnícka organizácia. Viac informácií sa dá získať na jej stránkach. Podrobnejšie informácie

Odkedy sa očkuje u nás?
V Československu sa deti povinne začali očkovať v roku 1958. Začalo sa s detskou obrnou, záškrtom, tetanom a čiernym kašľom. Už v priebehu troch rokov lekári dosiahli takmer stopercentnú zaočkovanosť a tieto ochorenia prakticky vymizli. Dnes sa u nás objavujú ojedinele, vyskytuje sa najmä čierny kašeľ. Podrobnejšie informácie

Ako sa u nás zmenila chorobnosť po zavedení očkovania?



Grafy chorobnosti a zaočkovanosti na prenosné ochorenia
preventabilné očkovaním v Slovenskej republike

Poznámka: červené stĺpce označujú rok zavedenia povinného očkovania

Záškrt
Tetanus
Č. kašeľ
VHT B
HII
DPO
PIO
Osýpky
Mumps
Ružienka

Poznámka:
Povinné očkovanie proti tuberkulóze bolo zavedené v roku 1951
Povinné očkovanie novorodencov proti TBC bolo s účinnosťou k 1. 1. 2012 zrušené

3. Proti čomu sa očkuje?

Populácia na Slovensku sa povinne očkuje takto:

Proti akým chorobám

Kedy

Hexavakcína:
- záškrt
- tetanus
- čierny kašeľ (acelulárna)
- vírusová hepatitída B
- hemofilové invazívne infekcie
- detská obrna

(DTaP-VHB-HIB-IPV)

Pneumokokové invazívne ochorenia

(konjugovaná vakcína (PCV), simultánna aplikácia s hexavakcínou)

3. až 4. mesiac (I.dávka)

4. až 5. mesiac (II. dávka)

11. až 12. mesiac (III. dávka)

MMR (osýpky, mumps - zápal príušných žliaz, rubeola - ružienka)

do 18. mesiaca

Diftéria (záškrt), tetanus, čierny kašeľ, detská obrna

(DTaP-IPV)

6. rok (preočkovanie)

MMR

11. rok (preočkovanie)

Diftéria (záškrt),
tetanus, čierny kašeľ
detská obrna (DTaP-IPV)

13. rok (preočkovanie)

Diftéria (záškrt), tetanus

(DT)

dospelí (preočkovanie každých 15 rokov)

3.1. Hexavakcína

Čo to je?
Kombinované vakcína proti diftérii (záškrtu), tetanu, čiernemu kašľu, vírusovej hepatitíde B, hemofilovým invazívnym infekciám a detskej obrne. Odborné označenie sa označuje aj ako DTaP-VHB-HIB-IPV vakcína.

3.1.1. Záškrt

Záškrt je bakteriálne ochorenie, ktoré spôsobuje baktéria Corynebacterium diphtheriae. Mikrób vylučuje škodlivý toxín, ktorého prejavy sú podobné angíne. Ochorenie sa prenáša vzduchom a kontaminovanými predmetmi.

Ak sa nelieči, teploty sa môžu rýchlo zvýšiť. Neliečený záškrt môže viesť až k zápalu srdcového svalstva (myokarditíde). To môže viesť k zlyhaniu srdca a smrti.

Aké účinné je očkovanie?
Očkovanie dá človeku účinnú ochranu. Nechráni však pred samotnou baktériou, ale pred tým, aby vypuklo ochorenie. Predpokladá sa, že niekoľko percent (3 až 5) ľudí v populácií je stále nosičom týchto mikróbov, preto bez očkovania jestvuje riziko budúcej epidémie.

Prvé vážnejšie očkovacie programy sa začali už v roku 1924 a odvtedy klesá počet úmrtí spôsobených záškrtom, povinné očkovanie je od roku 1946, odvtedy toto ochorenie prakticky zo sveta zmizlo – minulý rok sú známe tri prípady z Indie. U dospelých sa odporúča preočkovať každých 15 rokov.

GRAFY HORE

Aké sú riziká po očkovaní?
Po očkovaní sa môžu objaviť zvýšená teplota a bolesti hlavy, prípadne začervenanie v mieste vpichu. Takéto nežiaduce následky sa zvyčajne objavia do dvoch dní po zaočkovaní. V ojedinelých prípadoch sa u detí vyskytuje aj neutíchajúci plač (dlhšie ako tri hodiny) či kŕče. Podľa Európskej liekovej agentúry si môžu vedľajšie efekty po očkovaní objaviť zhruba pri každom desiatom podaní hexavakcíny (Infanrix), ide o ľahké príznaky. Podrobnejšie informácie

Aká je situácia na Slovensku?
Na Slovensku bola (rok 2002) imunita na záškrt na úrovni 88 percent, u šesť- až osemročných detí stopercentná, u starších na úrovni 95 percent. Výraznejší ústup ochrany nastáva po štyridsiatke, najohrozenejší sú päťdesiatnici.

GRAF č1

Podrobnejšie informácie

Od deväťdesiatych rokov nebol podľa Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku hlásený prípad záškrtu.

Podrobnejšie informácie

3.1.2. Tetanus

Čo to je?
e to bakteriálne ochorenie, ktoré spôsobuje baktéria Clostridium tetani. Infekcia sa zväčša prenáša kontaminovanými ranami a zraneniami, zvyčajne to bývajú rezné alebo bodné zranenia.

Prečo sa očkuje?
Baktéria produkuje toxíny, ktoré sa prejavujú napríklad svalovými kŕčmi, nástupom teploty, zvýšeným krvným tlakom a nadmerným potením. Bez liečenia však môže dôjsť k zlyhaniu srdca či kolapsu dýchania a smrti, najmä u starších pacientov. Riziko smrti rastie obzvlášť po šesťdesiatke a u detí, ktorých matka je nezaočkovaná.

Aké účinné je očkovanie?
Očkovanie je dosiaľ najspoľahlivejším známym spôsobom ochrany. Dnes ochorejú iba ľudia, ktorí neboli vôbec zaočkovaní či sa u nich zanedbalo pravidelné preočkovanie.

Aké sú riziká po očkovaní?
Objaviť sa môže zvýšená teplota a bolesti hlavy, prípadne začervenanie v mieste vpichu. Takéto nežiaduce následky sa zvyčajne objavia do dvoch dní po zaočkovaní. V ojedinelých prípadoch sa vyskytli u detí neutíchajúci plač (dlhšie ako tri hodiny) či kŕče.

Aká je situácia na Slovensku?
Prípady tetanu sú extrémne zriedkavé. Jeden prípad bol podľa WHO hlásený v roku 2011, jeden v roku 2007 a dva v roku 2002.

GRAF č2

Podrobnejšie informácie

U novorodenca nie je prípad známy od osemdesiatych rokov. Podrobnejšie informácie

3.1.3. Čierny kašeľ - pertussis (whooping cough)

Čo je to?
Je to bakteriálne ochorenie. Spôsobuje ho baktéria Bordetella pertussis a jej typický toxín (AB5 exotoxín). Ochorenie sa prenáša kvapôčkovou infekciou, a teda aj vzduchom.

Baktérie spôsobujú zápal dýchacích ciest, pri ktorom nasleduje dávivý kašeľ. Spočiatku ochorenie pripomína nádchu či mierne pokašliavanie. Po pár dňoch môže horúčka ustúpiť, no narastá intenzita kašľa, až sa človek začína dusiť či vracia. U malých detí to môže viesť až k zaduseniu. Antibiotiká často vôbec nezaberajú a v dôsledku nesprávnej prvej diagnostiky sú často nasadzované neskoro, preto sa proti čiernemu kašľu očkuje. Podrobnejšie informácie

Vyskytuje sa iba u detí?
Nie. Príznaky a následky sú však u detí najvážnejšie, čierny kašeľ im môže spôsobiť aj smrť.

Čo mi dá očkovanie?
Na Slovensku sa očkuje od roku 1959, napriek tomu sa prípady čierneho kašľa dodnes objavujú. Z ochorenia je dnes stále skôr kuriozita a jej prípady sú zriedkavé, počet ochorení však narastá.

Je očkovanie stopercentnou ochranou?
Nie je. Účinnosť vakcíny sa odhaduje na 70 až 85 percent, v západných krajinách sa však prípady nákazy prisudzujú aj mutáciám, ku ktorým u baktérií prirodzene dochádza. Prirodzeným tlakom na tieto mutácie môžu byť aj samotné vakcíny. Podrobnejšie informácie

Aké sú riziká po očkovaní?
V súčasnosti sa používa acelulárna vakcína (neobsahuje celé bunky), na ktorú je menej nechcených reakcií v porovnaní s predtým používanou vakcínou. Staršie očkovanie využívali napríklad celé bunky usmrtenej baktérie, očkovacie látky tak obsahovali toxín, ktorý vyvolával závažné vedľajšie efekty.

Objaviť sa môže aj dnes zvýšená teplota a bolesti hlavy, prípadne začervenanie v mieste vpichu. Takéto nežiaduce následky sa zvyčajne objavia do dvoch dní po zaočkovaní. V ojedinelých prípadoch sa vyskytol u detí neutíchajúci plač (dlhšie ako tri hodiny) či kŕče.

Aká je situácia na Slovensku?
Údaje Svetovej zdravotníckej organizácie naznačujú, že sa v posledných rokoch situácia u nás i celosvetovo zhoršuje. Po zavedení vakcinácie počet prípadov nákazy radikálne klesol, v nultých a deväťdesiatych rokoch bývali hlásené skôr desiatky prípadov, v minulom a predminulom minulom roku však už takmer tisíc, v roku 2010 dokonca takmer 1400. Jedným z dôvodov môže byť, že baktérie zmutovali.

GRAF č3

Podrobnejšie informácie

Je pravda, že vakcína na čierny kašeľ ochráni na celý život?
Ukazuje sa, že nie – možno dokonca ochráni len na šesť rokov. Naopak, výskum naznačuje, že človek by sa mal nechať preočkovať podstatne častejšie, ako je súčasná prax. Inak v extrémnom prípade nemusí byť očkovanie účinné a môže prísť k prípadnému nakazeniu. Podrobnejšie informácie

Môže vakcína proti B. pertussis viesť k problémom s iným druhom baktérie?
Áno, môže. Výskum ukázal, že vďaka vakcíne človek získa imunitu proti B. pertussis. Zároveň sa však vďaka experimentu na hlodavcoch ukázalo, že v konkurenčnom boji medzi jednotlivými baktériami z toho dokázal profitovať iný druh baktérie, B. parapertussis. Vďaka vakcíne sa hostiteľ stal náchylnejším na infekciu druhom B. parapertussis.

Podrobnejšie informácie

Verdikt – rizikovosť verzus prospešnosť očkovania?

Očkovanie stále predstavuje určitú ochranu, avšak – najmä, ak už ubehli roky od zaočkovania – nie príliš účinnú. Riešením by mohlo byť častejšie preočkovanie.

3.1.4. Hepatitída B

Čo to je?
Je to vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje vírus hepatitídy B, odborne označovaný ako HBV. Šíri sa telesnými tekutinami a krvou, napríklad transfúziou, tetovaním či pri spoločnom používaní zubnej kefky. Najčastejšími nositeľmi ochorenia sú chronicky chorí ľudia. Neprenáša sa podaním ruky.

Ochorenie sa prejavuje zvýšenou teplotou a únavou, nechutenstvom až vracaním, bolesťami brucha, kĺbov a svalov či hnačkami. Neskôr sa objaví žlté sfarbenie kože a očných bielok, tmavý moč a svetlá stolica. Zväčšená je pečeň.

Prečo sa očkuje?
Odhaduje sa, že vírusom môže byť v nejakom okamihu svojho života nakazená až tretina celosvetovej populácie. Problémom je, že nákaza môže viesť až k cirhóze a rakovine pečene a následne smrti, pričom z povahy vírusového ochorenia pôvodca zle reaguje na dnes známu liečbu. Ochorenie sa pritom môže prenášať už na plod v tele matky.

Čo mi dá očkovanie?
Vakcína vytvorí v tele protilátky proti ochoreniu. V prípade detí očkovanie zabezpečuje až 95-percentnú ochranu, ktorá rokmi postupne klesá zhruba na 75 percent u šesťdesiatnikov. Táto ochrana by mala byť trvalá. Podrobnejšie informácie

Pravda však je, že v prípade dospelého si telo s nákazou vo väčšine prípadov poradí aj samo. Podrobnejšie informácie

Ak sa ochorenie dostane do chronickej fázy, tak je liečba veľmi dlhá a náročná. Trvať môže aj rok. V princípe ju nijaký liek nevylieči, antivirotiká však môžu zabrániť vírusu v jeho šírení a tým bojovať proti poškodeniu pečene.

Aké sú riziká po očkovaní?
Objaviť sa môžu zvýšená teplota a bolesti hlavy, prípadne začervenanie v mieste vpichu. Takéto nežiaduce následky sa zvyčajne objavia do dvoch dní po zaočkovaní. V ojedinelých prípadoch sa vyskytol u detí neutíchajúci plač (dlhšie ako tri hodiny) či kŕče.

Aká je situácia na Slovensku?
GRAF č4

Spôsobuje takéto očkovanie sklerózu multiplex?
Takéto tvrdenia sa naozaj objavili. Vedecký výskum ich však vyvrátil, súvislosť medzi očkovaním a sklerózou sa nepotvrdila. Skleróza sa vyskytovala rovnako v zaočkovanej i nezaočkovanej skupine. Podrobnejšie informácie

3.1.5. Hemofilové invazívne infekcie - Haemophilus influenzae type B

Čo je to?
Je to bakteriálne ochorenie. Spôsobujú ho gramanegatívne mikróby z rodiny Pasteurellaceae. V dôsledku príznakov ochorenie až do tridsiatych rokov mylne považovali za druh chrípky.

Prečo sa očkuje?
Samotná takzvaná hemofilná chrípka nemusí vôbec viesť k ochoreniu a baktérie dokážu s človekom nažívať v symbióze - navyše sa zdá, že tieto baktérie sa špecializujú výhradne na ľudí. Typ B však vedie k uvoľňovaniu sa baktérií do krvi, čo môže spôsobiť zápal pľúc, zápal hrtanovej záklopky a bakteriálny zápal mozgových blán – meningitídu a smrť.

Čo mi dá očkovanie?
Ochranu proti nákaze, a to pre deti na úrovni 95 až sto percent, no nie proti všetkým kmeňom baktérií. V krajinách, kde program očkovania prebieha, sa počet nakazených znížil z niekoľko desiatok nakazených na stotisíc obyvateľov – napríklad v Spojených štátoch - na menej ako dvoch. Podrobnejšie informácie

Aké sú riziká po očkovaní?
Objaviť sa môže zvýšená teplota a bolesti hlavy, prípadne začervenanie v mieste vpichu. Takéto nežiaduce následky sa zvyčajne objavia do dvoch dní po zaočkovaní. V ojedinelých prípadoch sa vyskytol u detí neutíchajúci plač (dlhšie ako tri hodiny) či kŕče.

Prieskumy naznačujú, že ľahká reakcia – teda krátkodobé zvýšenie teploty, začervenanie a nepokoj sa môže objaviť piatich až tridsiatich percent zaočkovaných. Tento rozptyl je daný tým, čo všetko považujeme za reakciu na očkovanie.

Aká je situácia na Slovensku?
Za posledných približne pätnásť rokov sa podľa WHO objavuje do päť prípadov nákazy ročne.

GRAF č5

Podrobnejšie informácie

3.1.6. Detská obrna - polio/Poliomyelitis

Čo je to?
Je to vírusové infekčné ochorenie, pri ktorom existuje možnosť kvapôčkového prenosu – je to prenos, keď sa infekcia šíri drobnými kvapôčkami. Tie pochádzajú zo slín, nosa či hrdla a vznikajú pri kýchaní či kašľaní. Vírus detskej obrny prenáša iba človek a šíri sa najmä v oblastiach so zlou hygienou, kontaminovanou vodou a potravinami.

Prečo sa očkuje?
Poliovírus napáda miechu a spôsobuje ochrnutie až smrť. Infekcia sa prejavuje horúčkou, bolesťami hlavy o brucha, neskôr stuhnutím svalstva najmä v oblasti krku a nôh. Komplikácie nastávajú, keď vírus zasiahne centrálny nervový systém. Môže dôjsť k ochrnutiu s trvalými následkami. V niektorých prípadoch nastáva aj zlyhanie orgánov a smrť.

Čo mi dá očkovanie?
Ochráni pred vírusovou nákazou. Obrna navyše nemá s výnimkou človeka v prírode iného nositeľa, vďaka vakcinácii by sme tak vírus mohli úplne vyhubiť.

Aké sú riziká po očkovaní?
Objaviť sa môžu zvýšená teplota a bolesti hlavy, prípadne začervenanie v mieste vpichu. Takéto nežiaduce následky sa zvyčajne objavia do dvoch dní po zaočkovaní. V ojedinelých prípadoch sa vyskytuje u detí neutíchajúci plač (dlhšie ako tri hodiny) či kŕče.

Aká je situácia na Slovensku?
Československo bolo prvou krajinou na svete, kde bola detská obrna vďaka očkovaniu prakticky vytlačená už v roku 1960. Od deväťdesiatych rokov WHO na Slovensku prípady detskej obrny neeviduje. Európa sa detskej obrny oficiálne zbavila v roku 2002.

GRAF č 6

Podrobnejšie informácie

3.2. Pneumokokové invazívne ochorenia - tzv. Pneumococcal conjugate vaccine proti baktériám Streptococcus pneumoniae

Čo je to?
Je to bakteriálne ochorenie. Spôsobuje ho streptococcus pneumoniae, baktéria, ktorý býva príčinou zápalu pľúc. Baktéria pritom býva bežnou súčasťou nášho systému a nespôsobuje problémy. Môže sa však „zblázniť“ a spôsobiť problémy.

Prečo sa očkuje?
Nákaza spôsobuje rôznedruhy pneumokokových infekcií, od zápalu stredného ucha, zápalu mozgových blán (meningitída) až po zápaly v mozgovom tkanive, ktoré môžu viesť až k smrti.

Baktéria sa často vyskytuje u detí a starších ľudí. U detí do päť rokov je podľa slovenských regionálnych úradov verejného zdravotníctva úmrtnosť na invazívne pneumokokové infekcie až na úrovní 11,5 percenta a niekoľkomesačných detí dokonca až na 22,5 percenta, teda zomrieť môže takmer každé piate nakazené dieťa. Očkovanie dojčiat pritom až päťnásobne znižuje toto riziko. Podrobnejšie informácie

Čo mi dá očkovanie?
Ochranu. Už rok potom,ako sa na trh dostali súčasné vakcíny, klesol počet nakazených detí do dvoch rokov o sedemdesiat percent. Podrobnejšie informácie

Odporúča sa preto očkovať dieťa do 23. mesiaca. Podrobnejšie informácie

Ukazuje sa navyše, že vďaka očkovaniu detí nastáva pokles pneumokokových infekcií aj u dospelých – a ak, tak pneumokokové infekcie sa vyskytujú najmä u dospelých. Podrobnejšie informácie

Ak sú riziká?
Zhruba pri každom stom dieťati sa môžu objaviť mierny opuch, vyrážky či začervenanie na mieste vpichu. Objaviť sa môže aj zvýšená teplota.

Ako je to na Slovensku?
Podľa regionálnych úradov verejného zdravotníctva sa na Slovensku od roku 1997 do roku 2009 sa vyskytlo 340 prípadov invazívnych pneumokokových infekcií Zomrelo 28 ľudí a úmrtnosť bola na viac ako 11 %. V roku 2009, odkedy sa očkuje celoplošne, žiadne zaočkované dieťa neochoreloCeloplošne sa očkuje od roku 2009.

GRAF č7

3.3. MMR

Kombinovaná vakcína proti osýpkam, mumpsu - zápalu príušných žliaz a rubeole – ružienke.

3.3.1. Osýpky - measles

Čo je to?
Je to vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje vírus z rodu Morbillivirus. Podobá na chrípku a prejavuje sa najmä typickými vyrážkami. Vírus osýpok sa prenáša kvapôčkovou infekciou, čiže napríklad kašľom, kýchaním alebo hovorením. Objavujú sa vysoké horúčky.

Prečo sa očkuje?
V rozvinutých krajinách osýpky zvyčajne smrteľné nebývajú. Smrť hrozí, ak sa objavia komplikácie ako zápal pľúc, ďalšie nakazenie baktériami či zápaly mozgu.

Na Slovensku sa proti osýpkam očkuje od roku 1969, predtým sa ročne nakazilo 10- až 20-tisíc detí. Po roku 1998 môžeme hovoriť podľa Úradu verejného zdravotníctva SR o eliminácii ochorenia.

Čo mi dá očkovanie?
Na Slovensku a Českej republike sa v posledných rokoch ochorenie objavuje len u tých pacientov, ktorí neboli zaočkovaní.

Aké sú riziká?
Riziko závažnejších komplikácií po očkovania je veľmi nízke, vážne problémy sú známe len rádovo v jednom z miliónov prípadov. Podrobnejšie informácie

Nežiaduce reakcie sa však môžu objaviť u každého desiateho dieťaťa. Vyskytuje sa zvýšená teplota až horúčka, zvýšený nepokoj u detí a vyrážky, ktoré sa objavia v priebehu jedného až troch týždňoch po podaní vakcíny. Zhruba v troch percentách prípadov sa môžu objaviť bolesti v kĺboch. Podrobnejšie informácie

Podrobnejšie informácie

Aká je situácia na Slovensku?
Podľa Úradu verejného zdravotníctva sa na Slovensku objavili v roku 2011 dva prípady osýpok, v oboch prípadoch šlo o ochorenie prinesené zo zahraničia. Jedno ochorenie bolo diagnostikované u zahraničného návštevníka z Francúzska a druhé ochorenie u slovenského občana, ktorý uvádzal pobyt vo Veľkej Británii pred vypuknutím ochorenia. Podrobnejšie informácie

Podľa WHO sa v deväťdesiatych rokoch objavovali roky (1991, 1992, 1993, 1997 a 1998), keď došlo k stovkám prípadov ochorení. V posledných rokoch sa na Slovensku osýpky nevyskytujú. Podrobnejšie informácie

GRAF č8

3.3.2. Mumps - zápal príušných žliaz, príušnice

Čo je to?
Je to vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje vírus Paramyxovirus parotitis. Nakaziť sa človek môže iba od iného človeka (a to dokonca ešte skôr, ako sa u nakazeného objavia príznaky), prenos prebieha kvapôčkovou infekciou. Ochorenie sa prejavuje horúčkou, bolesťami hlavy a končatín a problémami s dýchaním.

Prečo sa očkuje?
Medzi symptómy patrí zdurenie príušných žliaz okolo uší. Tieto zápaly sa však môžu rozšíriť dokonca až na pankreas či semenníky, čo môže viesť až k neplodnosti. Vírus môže poškodiť sluch, výnimočne napáda aj mozgové blany - čo môže viesť tiež k trvalým následkom. Tehotným ženám hrozí potrat.

Čo mi dá očkovanie?
Očkovanie chráni proti vírusovému ochoreniu, ktoré sa po vypuknutí choroby nedá liečiť – možno iba tlmiť jeho príznaky. Očkovanie dáva celoživotnú ochranu.

Na našom území sa proti príušniciam očkuje od konca osemdesiatych rokov. Počet ochorení odvtedy klesol z tisícov na niekoľko ročne. Predtým to bývalo bežné ochorenie u detí.

Aké sú riziká?
Nežiaduce reakcie sa môžu objaviť až u každého desiateho dieťaťa. Objavujú sa zvýšená teplota až horúčka, zvýšený nepokoj u detí a vyrážky, ktoré sa objavia v priebehu jedného až troch týždňoch po podaní vakcíny. Zhruba v troch percentách prípadov sa môže objaviť bolesť v kĺboch. Podrobnejšie informácie

Podrobnejšie informácie

Ako je situácia na Slovensku?
Podľa WHO výskyt mumpsu na Slovensku klesá, v posledných rokoch sa objavilo do päť prípadov, koncom deväťdesiatych rokov to boli ešte desiatky prípadov. Podrobnejšie informácie

GRAF č 9

3.3.3. Ružienka - rubella

Čo je to?
Je to vírusové ochorenie spôsobené takzvaným rubivírusom. Prejavuje sa zvýšenou teplotou, bolesťami hlavy, kašľom a celkovou slabosťou. Následne sa objavuje charakteristická vyrážka, ktorá sa spoza uší šíri cez tvár po celom tele.

Prečo sa očkuje?
Ochorenie zväčša prebieha mierne, no v ojedinelých prípadoch môže viesť až k encefalitíde a zápalu srdcovej svaloviny, teoreticky k smrti. U tehotných matiek môže prísť k potratu či trvalému poškodeniu budúceho dieťaťa. Tehotné ženy by sa preto nemali radšej nechať očkovať.

Pred očkovaním na konci šesťdesiatych rokov sa pravidelne objavovali epidémie ochorenia, najmä medzi deťmi. Dnes je to u nás extrémne zriedkavé ochorenie.

Prečo sa očkuje?
Keďže ide o vírusové ochorenie, očkovanie je jedinou možnou ochranou.

Aké sú riziká očkovania?
Nežiaduce reakcie sa môžu objaviť až u každého desiateho dieťaťa. Objavuje sa zvýšená teplota až horúčka, zvýšený nepokoj u detí a vyrážky, ktoré sa objavia v priebehu jedného až troch týždňoch po podaní vakcíny. Zhruba v troch percentách prípadov sa môže objaviť zvýšená bolesť v kĺboch. Podrobnejšie informácie

Podrobnejšie informácie

Aká je situácia na Slovensku?
Podľa WHO sa prípad ružienky na Slovensku neobjavil od roku 2008. Predtým sa objavovali ojedinelé prípady, v roku 1999 však šesť desiatok nakazených. Podrobnejšie informácie

GRAF č10

4. Aké sú riziká očkovania?

Skutočné riziká očkovania, teda riziko neprimeranej a nebezpečnej reakcie či riziko závažných komplikácií, sú pri očkovaní veľmi nízke. Hovorí sa rádovo o jednom z miliónov prípadov.

Bežné sú krátke nepríjemnosti ako začervenanie na mieste vpichu, mierne zvýšená teplota a zjavná nepohoda u dieťaťa. Tieto následky by mali odznieť v priebehu hodín, nanajvýš zopár dní.

S očkovaním sa však spája viacero ďalších otázok. Niektoré majú racionálny základ: napríklad problematika alergických reakcií. Telo totiž môže mať alergiu na niektorú zo zložiek vakcíny a nasledovať bude alergická reakcia. Ďalšie problémy sú domnelé a hovoria o autizme, otrave ortuťou a podobne.

4.1. Spôsobuje očkovanie autizmus?

V roku 1998 sa objavila v magazíne Lancet štúdia tímu Andrewa Wakefielda, ktorá hovorila o tom, že MMR vakcína môže viesť u detí k symptómom autizmu.

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/9500320

Čoskoro sa ukázalo, že autori nielen zvolili pochybné postupy, ale pravdepodobne niektoré svoje výsledky – RNA stopy osýpky u detí – sfalšovali. Lancet štúdiu čiastočne stiahol v roku 2004, úplne ju stiahol a dištancoval sa od nej v roku 2010. Podrobnejšie informácie

Ako mohol vedec zmanipulovať odborný výskum?
Wakefield nerobil výskum s kontrolnou skupinou, ale sledoval len dvanásť údajne náhodných pacientov. Prešetrovanie však ukázalo, že dvanásť detí nebolo vyberaných náhodne, ale cielene. Najmenej v ôsmich prípadoch z dvanástich rodičia žalovali farmafirmy či úrady a obviňovali ich zo spôsobenia problémov, Wakefield v niektorých z týchto procesov vystupoval ako platený svedok v prospech aktivistov. Podrobnejšie informácie

Dobre, ale dokázali vedci opak – že očkovanie autizmus nespôsobuje?
Áno, a to vo viacerých výskumoch. Z pohľadu vedy žiadna známa súvislosť medzi MMR a autizmom nie je. Pozri napríklad tu: Podrobnejšie informácie Podrobnejšie informácie Podrobnejšie informácie

Vraj osýpky môžu súvisieť s autizmom. Je to pravda? A je bezpečné dať do tela detí aj keď oslabený, ale stále vírus osýpok?
Naozaj existuje výskum, ktorý hovorí, že autistické deti môžu mať zvýšené množstvo protilátok proti osýpkam. Znamená to, že môžu mať na osýpky hyperimunitnú reakciu. To neznamená, že osýpky spôsobujú autizmus. Znamená to, že ak dieťa má autizmus, vakcína teoreticky môže spôsobiť problémy. Podrobnejšie informácie

Jeden druh autizmu totiž pravdepodobne súvisí s autoimunitnými problémami. Podrobnejšie informácie

Nebola však nájdená kauzálna súvislosť medzi vakcínami a autizmom. Podrobnejšie informácie

4.2. Prečo je vo vakcínach hliník? Je nebezpečný?

Hliník sa vo vakcínach používa vo forme hlinitých solí. Tie slúžia ako takzvané adjuvanty, ktoré pomáhajú imunitnej reakcii tela na antigény. Vďaka nim vakcíny lepšie fungujú.

Môže hliník spôsobovať autizmus alebo neurodegeneratívne ochorenia?
Jestvuje jeden vedecký tím, ktorý tvrdí, že hliník ako adjuvant je toxický, poškodzuje mozog a môže viesť až k autizmu. Podrobnejšie informácie Podrobnejšie informácie

Christopher Shaw je však čosi ako Wakefield neurobiológie. Jeho výskumy odborná verejnosť kritizuje za lajdáckosť, ich preverovanie dokonca odhalilo vedomé falšovanie výsledkov. Štúdia, ktorá naznačuje koreláciu (viac očkovania a zároveň viac autizmu) či až kauzalitu medzi hliníkom, očkovaním a autizmom, bola označená za nevedecký nepodarok. Podrobnejšie informácie

Preskúmanie výskumu ukázalo, že dvojica autorov nesprávne citovala dáta o výskyte autizmu a podobných problémov v rôznych krajinách. Vyberala si zle takzvané kohorty, skúmané skupiny detí, ktoré sa tak nedali dobre porovnať. Údaje, ktoré nesúhlasili s ich hypotézou, ignorovali. Podrobnejšie informácie

Problémom je aj pozadieich výskumu. Ten nepodporovali verejné či štátne granty, ale súkromné nadácie, ktoré sú známe svojím bojom proti očkovaniu.

Prečo niekto vôbec dáva do vakcín hliník, keď nikto normálny by hliník nejedol?
Hliník sa bežne vyskytuje okolo nás, dokonca aj v potravinovom reťazci. Odhaduje sa, že denne „zjeme“ alebo vypije až 15 mg hliníka, aj keď vo forme rôznych zlúčenín. Podľa lekárov je rizikom až hranica okolo dvoch miligramov na kilogram hmotnosti.

Samozrejme, malé deti sú oveľa náchylnejšie na problémy než dospelý človek. Dieťa je však počas očkovania vystavené rádovo menším „dávkam hliníka“ ako prirodzenou cestou od matky, nevraviac o sušenom či sójovom mlieku.

4.3. Prečo je vo vakcínach ortuť? Nie je nebezpečná?

Spôsobuje ortuť vo vakcínach problémy?
Takzvaný thiomersal, ortuťová zložka, sa vo vakcínach nepoužíva už od roku 2001. Napriek tomu platí, že počet prípadov autizmu stále narastá, takže zrejme nejestvuje kauzálna súvislosť medzi ortuťou vo vakcínach a výskytom autizmu. Pravdepodobnejšie je, že dnešné diagnostické metódy dokážu zachytiť viac prípadov autizmu. V minulosti sme takéto deti považovali za neposedné či čudné, dnes lekári dokážu zistiť, že majú vážnejšie problémy.

Výskumy ukázali, že thiomersal vo vakcínach môže viesť k alergickej reakcii. Nemožno ho však spájať s ochoreniami vo vývoji mozgu a mozgových buniek: poruchou reči či autizmom. Podrobnejšie informácie Podrobnejšie informácie

Naozaj nie je vo vakcínach žiadna ortuť?
V jednej z ôsmich testovaných vakcín vedci ortuť objavili. Nachádzala sa v stopových množstvách (desať čiastočiek na miliardu) v hexavakcíne Infanrix hexa od GlaxoSmithKline. Jej množstvo však bolo podľa vedeckej štúdie výrazne nižšie, ako sú bezpečné limity. Ale výskum nadväzuje na imunizačný program v Austrálii. Podrobnejšie informácie

4.4. Môže očkovanie zasiahnuť do vývoja mozgu?

Jestvuje štúdia, ktorá hovorí o zmenách mozgu makakov po kompletnom zaočkovaní, programe vakcinácie, ktorý sa používal medzi rokmi 1994 až 1999 v Spojených štátoch. Podrobnejšie informácie

Výskum však obsahuje vážne chyby, ktoré ho robia nedôveryhodným. Ukázalo sa, že tento experiment navrhol a jeho odborným poradcom bol práve Andrew Wakefield – autor, ktorému bolo dokázané falšovanie výsledkov v prospech zákazu očkovania a odborný magazín vedeckú štúdiu, ktorú Wakefield publikoval, stiahol a dištancoval sa od nej. Predpokladá sa, že Wakefield bol dokonca spoluautorom výskumu, ale pre strach, že by štúdiu s jeho menom už nikdy žiadny vedecký magazín neprijal, jeho meno z textu napokon stiahli.

Ukázalo sa, že kontrolnú skupinu (neočkované makaky, ktorými sa kontrolovali výsledky) k dvanástim očkovaným zvieratám tvorili pôvodne len štyri makaky. Výskumníci sa však rozhodli zarátať výsledky len v prípade deviatich očkovaných a dvoch neočkovaných zvierat – a tento krok nevysvetlili. Ak sú kontrolnou skupinou len dva prípady, je to hrubým porušením vedeckej metodológie a nemožno tak dostatočne určiť výsledok. Podrobnejšie informácie

4.5. Spôsobuje očkovanie alergie?

Nie je známy žiadny vedecký dôkaz takéhoto tvrdenia. Odporcovia očkovania sa však často odvolávajú na štúdiu, ktorá naznačuje, že v DTaP vakcíne (súčasť hexavakcíny) zvyšuje riziko alergií a respiračných problémov. Táto štúdia sama však hovorí, že na podobné vyhlásenia nemal výskum dobrú metodológiu, nedostatočnú kontrolnú vzorku, a tak vedci nemôžu hovoriť o dokázanej kauzálnej súvislosti ani veľkosti problému. Podrobnejšie informácie

Môže po zaočkovaní vzniknúť alergická reakcia?
Naozaj môže. Ak je človek alergický na niektorú zo zložiek vakcíny, objaviť sa môže alergická reakcia. Napríklad, ak je človek alergický na kvasinky. Podrobnejšie informácie

Dosiaľ však nie je známy prípad smrti, symptómy bývajú mierne. Podrobnejšie informácie

4.6. Nevedie očkovanie k zbytočným úmrtiam detí? Očkovaných detí vraj umiera viac ako tých, ktoré sa nezaočkujú.

Výsledky jedného vedeckého tímu naozaj naznačujú, že v chudobných a rizikových prostrediach najmä afrických krajín (Guinea-Bissau) môže byť očkovanie DTaP (u nás súčasť hexavakcíny) pre deti rizikom. U očkovaných detí, ktorým bola predtým chybne podaná iná vakcína (tuberkulóza či osýpky), bola dokonca vyššia úmrtnosť. Podrobnejšie informácie

Podľa tohto tímu sa úmrtnosť zvyšovala len v prípade, keď DTaP bola podaná po vakcíne proti osýpkam (u nás súčasť MMR), čo bol chybný postup – správne sa má očkovať v opačnom poradí. Podrobnejšie informácie

Riziko pritom platí najmä pre dievčatá, ak im DTaP vakcína bola podaná po vakcíne na tuberkulózu. Podrobnejšie informácie Podrobnejšie informácie

Výskumy pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie však výsledky tohto tímu nepotvrdili. Tvrdia opak, že očkovanie je v regiónoch prínosom. Podrobnejšie informácie Podrobnejšie informácie Podrobnejšie informácie

4.7. Počul som, že očkovanie ničí prirodzenú imunitu

Takto imunita vôbec nefunguje. Imunitný systém má v skutočnosti akoby dve časti. Takzvanú staršiu, nešpecifickú (vrodenú) imunitu, ktorá je vyvinutá už pri narodení a na rôzne podnety reaguje rovnako.

Druhou, mladšou časťou imunity je získaná alebo špecifická imunita, ktorá je doménou človeka a vyšších cicavcov a ktorá sa vyvíja až po narodení. Pripomína učenie sa v škole: tento obranný systém tela postupne stretáva a spoznáva rôzne podnety, na ktoré si vybuduje akúsi pamäť. Buď si pamätá, že sú to neškodné činitele (napríklad potraviny), proti ktorým nesmie bojovať, alebo si pamätá, že sú to potenciálne ohrozujúce faktory (toxíny v baktériách, štruktúry vírusov). Proti nim si musí počas prvého stretnutia vybudovať imunitu. V budúcnosti tak vie telo rýchlo zakročiť a potenciálneho ohroziteľa zlikvidovať už v počiatkoch. Podrobnejšie informácie

Nie je prirodzene získaná imunita lepšia ako tá získaná očkovaním?

Imunita, ktorú získame prekonaním infekcie, môže byť silnejšia ako obrana získaná očkovaním. Ak dokonca prekonáme infekčnú chorobu, už ju druhýkrát nemusíme dostať. Problémom však je, že riskujeme vážne zdravotné následky, niekedy dokonca smrť. Známe sú prípady ochrnutia spôsobené prirodzenou infekciou detskej obrny, mentálna retardácia po prirodzene prekonanej pneumokokovej alebo hemofilovej meningitíde, zlyhanie pečene alebo nádor pečene po prirodzenej infekcii hepatitídy B či prípady ohluchnutia po prekonaní mumpsu. Podrobnejšie informácie

4.8. Viem o prípade, keď Hannah Polingová v dôsledku očkovania ochorela.

Odporcovia očkovania niekedy argumentujú prípadom dieťaťa, Američanky Hannah Polingovej, ktorá vraj po vakcinácii vážne ochorela. Výsledkom boli údajne problémy, ktoré súviseli s mitochondriami, drobnými fabrikami na energiu, ktoré sa ukrývajú v ľudských bunkách.

Preskúmanie celého prípadu napokon ukázalo, že Polingová dostala nadnormálnu a priveľkú dávku očkovania naraz. V tomto prípade jasne pochybili lekári, ktorí sa neriadili štandardnými postupmi. Americká Spojená nadácia pre mitochondriálne problémy vydala stanovisko, že nejestvuje dôkaz, ktorý potvrdzoval súvislosť medzi vakcínami a mitochondriálnymi problémami. Podrobnejšie informácie

4.9. Prečo sa očkuje proti toľkým chorobám naraz?

Lekári a vedci sa snažia minimalizovať počet očkovaní tak, aby zbytočne netraumatizovali dieťa. Preto sa používajú kombinované vakcíny. Nemusia sa tak jednotlivé ochorenia očkovať zakaždým a zvlášť, ale telo dostane v jednej vakcíne „ochranu“ proti viacerým ochoreniam. Takto kombinované sú hexavakcína a MMR vakcína.

5. Ako zmenšiť riziká vyplývajúce z očkovania?

Počúvajte lekára a neočkujte, keď je dieťa choré či má chronické problémy s imunitným systémom. V prípade akejkoľvek neistoty sa však spýtajte vášho lekára.

5.1. Kedy by som mal/mala odložiť očkovanie dieťaťa?

Očkovanie by ste mali odložiť pri dočasných kontraindikáciách očkovania. Sú nimi napríklad akútne horúčkové ochorenie alebo iné stredne ťažké až ťažké ochorenie, prípadne liečba vysokými dávkami kortikoidov a podobne. Riziká by však mal zvážiť lekár či lekár špecialista, a to s prihliadnutím na vlastnosti príslušnej očkovacej látky. Vždy sa vášho lekára opýtajte, či je dieťa dostatočne zdravé na to, aby mohlo dostať vakcínu.

5.2. Je bezpečnejšie dať dieťa zaočkovať neskôr, keď bude mať silnejšiu imunitu?

Imunita dieťaťa je dostatočná, aby povinné očkovanie zvládlo.Vakcíny v skutočnosti dostávajú do tela dieťaťa len veľmi malé množstvá antigénov, čo sú látky, na ktoré reaguje imunitný systém. Prípadne sú to oslabené patogény, s ktorými si telo ľahko poradí.

Predpokladá sa, že ľudia sú schopní odpovedať na 1 000 000 000 až 10 000 000 000 takýchto podnetov, teda na takéto antigény. Podrobnejšie informácie

Pri prepočte na antigény vo vakcinách by to znamenalo, že každé dojča dokáže zvládnuť asi desaťtisíc vakcín v rovnakom čase - ak rátame so stovkou antigénov v každej vakcíne. V súčasnosti však nové a moderné vakcíny obsahujú oveľa menej ako 100 antigénov (v minulosti mala vakcína proti kiahňam 200 antigénov, celobunková vakcína proti čiernemu kašľu 3000 antigénov, v súčasnosti má hexavakcína spolu s vakcínou na pneumokokové invazívne ochorenia len 35 antigénov, vakcína proti osýpkam, mumpsu a ružienke 24 antigénov).

Znamená to, že ak podávame dojčaťu naraz desať vakcín, imunitný systém sa stále „vyčerpá“ len na zanedbateľnej úrovni. V skutočnosti majú deti oveľa lepšiu schopnosť brániť sa, než zvyčajne predpokladáme. A to vrátane schopnosti zvládnuť vakcíny. Podrobnejšie informácie Podrobnejšie informácie

Ako je to možné?
V maternici je prítomných len veľmi málo antigénov, látok, proti ktorým sa bráni imunitný systém. Od okamihu pôrodu však u detí dochádza k rozvoju aktívnej imunity, pretože pri pôrode sa deti dostávajú z relatívne sterilného prostredia maternice do sveta plného baktérií a iných mikroorganizmov.

Pri prechode krčkom maternice a pôrodným kanálom sa zrazu dostanú do prostredia, kde je veľké množstvo cudzích mikroorganizmov. No už dojčatá sú na toto stretnutie dobre pripravené, nie však dokonale. Deti do dvoch rokov však majú problémy s niektorými druhmi nákazy (situácie, keď je potrebná B-bunková odpoveď na polysacharidy). Baktérie, ktoré to dokážu využiť (sú obalené polysacharidom), ako sú pneumokoky, meningokoky, hemofily a podobné, majú výhodu. Deti si nedokážu vytvárať protilátky a ochorenie sa obyčajne končí komplikáciami alebo úmrtím. Preto vedci a lekári vyvinuli konjugované vakcíny. Podrobnejšie informácie

5.3. Aké problémy môžem po očkovaní očakávať?

Vo väčšine prípadov by sa nemali objaviť žiadne vedľajšie účinky. Relatívne bežnou rekaciou na vakcínu je však mierne zvýšená teplota a bolesti hlavy, prípadne začervenanie v mieste vpichu. Takéto nežiaduce následky sa zvyčajne objavia do dvoch dní po zaočkovaní. V ojedinelých prípadoch sa vyskytli u detí neutíchajúci plač (dlhšie ako tri hodiny) či kŕče. V priebehu jedného až troch týždňov po podaní vakcíny sa môžu objaviť vyrážky, zhruba v troch percentách prípadov aj bolesť v kĺboch.

Svojmu lekárovi vždy o takýchto príznakoch povedzte. Nečakajte a lekára okamžite vyhľadajte vtedy, ak má dieťa teplotu nad 39,5 stupňa Celzia. Plače nepretržite viac ako tri hodiny a nedarí sa ho utíšiť, ak stráca vedomie a má problémy s dýchaním.

Ešte vážnejšie je, a vtedy treba vyhľadať lekára alebo ísť rovno do nemocnice, ak dieťa začne opúchať, nedokáže dýchať či prehĺtať, začne meniť farbu a na koži na rôznych miestach tela sa objavujú zvláštne kožné reakcie. Môže to znamenať, že dieťa má silnú alergickú reakciu.

5.4. Čo ak ja dieťa nedám zaočkovať, ale ostatní budú očkovaní. Nie je to najrozumnejšie riešenie?

Viacerí rodičia, ktorí odmietajú dať očkovať svoje deti, sa spoliehajú na to, že ich bude chrániť „kolektívna imunita“. V princípe ide o taký stav odolnosti populácie, ktorá bráni šíreniu infekcie a vzniku miestnych epidémií. V ideálnom prípade vedie až k vymiznutiu ochorenia v regióne. Trvalú kolektívnu imunitu však možno zabezpečiť len dlhodobým zaočkovaním značnej časti populácie. Ak by počet nezaočkovaných vzrástol, ochrana kolektívnou imunitou by prestala platiť.
Ak nechceme zohľadňovať morálku, potom sa spoliehanie na očkovanie ostatných môže javiť ako rozumné riešenie. Ide však o parazitovanie na zvyšku populácie: rodič, ktorý dieťa nedá zaočkovať, odmieta sa podieľať na spoločnej ochrane pred chorobami, ale čerpá výhody, ktoré z takejto ochrany plynú.

Zároveň je však už dnes čoraz problematickejšie spoliehať sa na spoločnú ochranu – vzhľadom na šírenie množstva poplašných správ o škodlivosti očkovania počet neočkujúcich rodičov rastie, spoločná ochrana sa takto znižuje, a teda aj neočkovanie sa stáva čoraz rizikovejším pre nezaočkované dieťa. Podrobnejšie informácie Podrobnejšie informácie

Ak nedáte zaočkovať svoje dieťa, ohrozujete zároveň deti v jeho okolí – najmä tie, ktoré nemôžu byť zaočkované z objektívnych dôvodov. To sú prípady detí, ktoré majú napríklad slabú imunitu či sú alergické na niektoré zložky dostupných vakcín. Nezaočkované dieťa navyše ochorenie ľahšie šíri.

6. Právne aspekty očkovania

6.1. Aké sú pri očkovaní moje povinnosti?

Pri dosiahnutí určitého veku sú obyvatelia Slovenska povinní nechať sa očkovať predpísanými vakcínami. Očkuje sa proti desiazim ochoreniam. Povinné býva očkovanie aj v niektorých ďalších prípadoch: keď je zvýšené riziko niektorých nákaz a ľudia pracujú v nebezpečnom prostredí.

Povinnosti pri očkovaní upravuje napríklad zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a konkrétne vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v platnom znení.

V zmysle ustanovenia §5 vyhlášky o prevencii očkovanie proti prenosným ochoreniam zahŕňa nasledovné druhy očkovania:

  • povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek,

  • povinné očkovanieosôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz,

  • povinné očkovanieosôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz,

  • odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz,

  • odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz,

  • očkovanie osôb cestujúcich do cudziny a z cudziny,

  • očkovanie osôb na vlastnú žiadosť a

  • povinné mimoriadne očkovanie.

Ďalšie právne podrobnosti nájdete napríklad tu: Podrobnejšie informácie

6.2. Aké sú moje práva pri očkovaní?

Niektoré očkovania sú povinné, o prípadných problémoch či rizikách by mal vždy informovať lekár. Zároveň by mal vysvetliť, aké sú výhody z očkovania aj aké sú jeho riziká. Nebojte sa preto spýtať, lekár by vám mal odpovedať na akúkoľvek otázku a slušný lekár by mal chcieť, aby ste pochopili, prečo je vakcinácia dôležitá.

Odpovede na niektoré zo základných pochybností nájdete napríklad tu:

Podrobnejšie informácie

6.3. Čo sa stane, ak nedám zaočkovať svoje dieťa?

Ak sa osoby povinnému očkovaniu nepodrobia, spáchajú priestupok, za ktorý im hrozí pokuta. Teda ak sa bez preukázania závažných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadov nepodrobíte povinnému očkovaniu, podľa § 56 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona o verejnom zdraví, dopustíte sa priestupku, za ktorý hrozí pokuta v súhrnnej výške 331 €.

Rozhodnutiu o pokute predchádza predvolanie na regionálny úrad verejného zdravotníctva a pohovor s rodičmi.

6.4. Ako môže štát takto zasahovať do mojej slobody a nútiť ma k očkovaniu?

V Deklarácii práv dieťaťa sa hovorí, že dieťa má už od narodenia právo na svoje meno, identitu, názor, vierovyznanie a konanie všetkých zaň zodpovedných musí viesť k jeho ochrane a blahu. Podrobnejšie informácie

K takejto ochrane patrí aj ochrana dieťaťa pred infekčnými chorobami. A táto ochrana je výkonávaná očkovaním. Nikto, ani jeho vlastný rodič nemá právo dieťaťu túto ochranu uprieť. Ak totiž rodič odmietne dať dieťa zaočkovať, nevystavuje riziku ochorenia len vlastné dieťa, ale aj ďalšie deti náchylné na infekciu, ktoré nemožno zaočkovať z dôvodu kontraindikácie alebo ešte nemajú určený vek očkovania.

6.5. Nie je v rozpore s ústavou, ak ma štát núti zaočkovať moje dieťa?

Ústavný súd sa v súčasnosti (rok 2014) zaoberá podnetom, ktorý prišiel z nitrianskeho krajského súdu. Naň sa obrátila matka, pretože regionálny úrad verejného zdravotníctva rozhodol, že má zaplatiť pokutu 116 eur za to, že nesplnila zákonom a vyhláškou stanovenú povinnosť očkovať. Ústavný súd má rozhodnúť, či je legislatíva o povinnom očkovaní detí v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Podrobnejšie informácie

Ústava SR ako základnýzákon štátu vo svojom 13. článku ustanovuje, že povinnosti možno ukladať zákonom, alebo na základe zákona v jeho medziach, pri zachovaní základných práv a slobôd. Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených Ústavou SR a to len zákonom.

Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. A takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený účel.

V zmysle uvedených ustanovení Ústavy SR by povinné očkovanie malo byť upravené výlučne zákonom a nie aj podzákonným predpisom, ktorým je práve vyhláška o prevencii a očkovaní. A to z dôvodu, že ide o povinnosť, ktorá zasahuje do základných práv a slobôd.

6.6. Môže lekár očkovať proti mojej vôli?

Nie. Ak lekár zaočkuje pacienta bez jeho informovaného súhlasu (a ak nejde o zákonom stanovenú výnimku, napríklad o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu a ktorá závažným spôsobom ohrozuje svoje okolie), dopustí sa protiprávneho konania, ktoré môže byť aj trestným činom. Podrobnejšie informácie

6.7. Aká je skutočná zaočkovanosť na Slovensku?

Na Slovensku máme v súčasnosti dlhodobo vysoké - u detí nad 98 % - zaočkovanie proti všetkým chorobám v povinnom očkovaní. Vďaka tomu je u nás kolektívna imunita na vysokej úrovni a väčšina detských infekčných ochorení sa vôbec nevyskytuje. Problémom sú však miestne komunity s „vakcinačnými dierami“. Napríklad v bratislavskom regióne klesla zaočkovanosť kombinovanou vakcínou proti osýpkam, mumpsu a ružienke na 92 %. Odborníci preto predpokladajú, že sa vrátia ochorenia, ktoré sa v regióne už nevyskytovali - najmä osýpky. Pri osýpkach totiž platí, že zaočkovanosť populácie treba udržiavať nad úrovňou 95 percent na úrovni krajov a 90 percnet na úrovní obvodov. Podrobnejšie informácie

6.8. Ako sa očkuje inde v Európe?

Nie všade v Európe je očkovanie povinné. Vždy je dôrazne odporúčané, zvyčajne ho preplácajú zo zdravotného poistenia. V prípade nezaočkovania pacient alebo jeho rodičia nesú vyššie finančné náklady, napríklad platia liečbu.

Orientovať sa dá podľa nasledujúcej webovej aplikácie. Podrobnejšie informácie

Prehľadové tabuľky k roku 2010 z prieskumu v roku 2012. Podrobnejšie informácie Podrobnejšie informácie

Rozdiely v jednotlivých očkovacích programoch sú dané odlišnou kultúrou a históriou. Napriek tomu platí, že aj v západných krajinách je pomerne vysoká zaočkovanosť populácie. Podrobnejšie informácie Podrobnejšie informácie

Nie je vylúčené, že v budúcnosti by sa mohlo prejsť na dobrovoľný model očkovania aj na Slovensku. Na druhej strane, v krajinách s dobrovoľným očkovaním sa stáva, že zaočkovanosť poklesne natoľko, že sa vytvoria podmienky na vznik epidémií.

6.8.1. Aké boli takéto epidémie v Európe?

Aktuálnym príkladom je Veľká Británia. V krajine klesla zaočkovanosť MMR v rokoch 2003 a 2004 len na 79,9 %. V dôsledku toho v krajine prepukla epidémia osýpok. Vo Walese minulý rok mali tisíc prípadov, len do mája ich museli 84 hospitalizovať. Podrobnejšie informácie

Vo viacerých štátoch Európskej únie, najmä v Taliansku, Nemecku a Rakúsku vznikajú každoročneé epidémie stoviek až tisícok prípadov detských osýpok a čierneho kašľa. Môžu súvisieť s nižšou zaočkovanosťou populácie. Odhaduje sa totiž, že „bezpečná“ úroveň zaočkovanosti populácie je vo všeobecnosti okolo 95 percent. Podrobnejšie informácie

Epidémie osýpok za posledných 10 rokov:

Taliansko, 2002: 4 mŕtvi, 594 hospitalizovaných
Kalifornia, 1989/90: 75 mŕtvych, 3390 hospitalizovaných
Japonsko, 2000: 88 mŕtvych.
Nemecko, 2006: 160 detí hospitalizovaných, tri s encefalitídou.
Írsko, 2000: tri deti mŕtve, 350 hospitalizovaných.
Bulharsko, 2009/10: viac ako 20 000 prípadov, 24 mŕtvych.
Wales, 2013: viac ako 1000 prípadov, 84 hospitalizovaných (do mája 2013).

“Za pomoc pri príprave textu ďakujeme Reginálnemu úradu verejného zdravotníctva, členom facebookovej skupiny Neverím mýtom o škodlivosti očkovania a autorom blogu Očkujeme svoje deti.”

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator RP Online
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2014 Petit Press, a.s.