OČKOVANIE
Všetko, čo potrebujete vedieť

Čo to je?
Kombinované vakcína proti diftérii (záškrtu), tetanu, čiernemu kašľu, vírusovej hepatitíde B, hemofilovým invazívnym infekciám a detskej obrne. Odborné označenie sa označuje aj ako DTaP-VHB-HIB-IPV vakcína.

Čo je to?
Je to bakteriálne ochorenie. Spôsobuje ho streptococcus pneumoniae, baktéria, ktorý býva príčinou zápalu pľúc. Baktéria pritom býva bežnou súčasťou nášho systému a nespôsobuje problémy. Môže sa však „zblázniť“ a spôsobiť problémy.

Prečo sa očkuje?
Nákaza spôsobuje rôznedruhy pneumokokových infekcií, od zápalu stredného ucha, zápalu mozgových blán (meningitída) až po zápaly v mozgovom tkanive, ktoré môžu viesť až k smrti.

Baktéria sa často vyskytuje u detí a starších ľudí. U detí do päť rokov je podľa slovenských regionálnych úradov verejného zdravotníctva úmrtnosť na invazívne pneumokokové infekcie až na úrovní 11,5 percenta a niekoľkomesačných detí dokonca až na 22,5 percenta, teda zomrieť môže takmer každé piate nakazené dieťa. Očkovanie dojčiat pritom až päťnásobne znižuje toto riziko. Podrobnejšie informácie

Čo mi dá očkovanie?
Ochranu. Už rok potom,ako sa na trh dostali súčasné vakcíny, klesol počet nakazených detí do dvoch rokov o sedemdesiat percent. Podrobnejšie informácie

Odporúča sa preto očkovať dieťa do 23. mesiaca. Podrobnejšie informácie

Ukazuje sa navyše, že vďaka očkovaniu detí nastáva pokles pneumokokových infekcií aj u dospelých – a ak, tak pneumokokové infekcie sa vyskytujú najmä u dospelých. Podrobnejšie informácie

Ak sú riziká?
Zhruba pri každom stom dieťati sa môžu objaviť mierny opuch, vyrážky či začervenanie na mieste vpichu. Objaviť sa môže aj zvýšená teplota.

Ako je to na Slovensku?
Podľa regionálnych úradov verejného zdravotníctva sa na Slovensku od roku 1997 do roku 2009 sa vyskytlo 340 prípadov invazívnych pneumokokových infekcií Zomrelo 28 ľudí a úmrtnosť bola na viac ako 11 %. V roku 2009, odkedy sa očkuje celoplošne, žiadne zaočkované dieťa neochoreloCeloplošne sa očkuje od roku 2009.

GRAF č7

Kombinovaná vakcína proti osýpkam, mumpsu - zápalu príušných žliaz a rubeole – ružienke.

V roku 1998 sa objavila v magazíne Lancet štúdia tímu Andrewa Wakefielda, ktorá hovorila o tom, že MMR vakcína môže viesť u detí k symptómom autizmu.

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/9500320

Čoskoro sa ukázalo, že autori nielen zvolili pochybné postupy, ale pravdepodobne niektoré svoje výsledky – RNA stopy osýpky u detí – sfalšovali. Lancet štúdiu čiastočne stiahol v roku 2004, úplne ju stiahol a dištancoval sa od nej v roku 2010. Podrobnejšie informácie

Ako mohol vedec zmanipulovať odborný výskum?
Wakefield nerobil výskum s kontrolnou skupinou, ale sledoval len dvanásť údajne náhodných pacientov. Prešetrovanie však ukázalo, že dvanásť detí nebolo vyberaných náhodne, ale cielene. Najmenej v ôsmich prípadoch z dvanástich rodičia žalovali farmafirmy či úrady a obviňovali ich zo spôsobenia problémov, Wakefield v niektorých z týchto procesov vystupoval ako platený svedok v prospech aktivistov. Podrobnejšie informácie

Dobre, ale dokázali vedci opak – že očkovanie autizmus nespôsobuje?
Áno, a to vo viacerých výskumoch. Z pohľadu vedy žiadna známa súvislosť medzi MMR a autizmom nie je. Pozri napríklad tu: Podrobnejšie informácie Podrobnejšie informácie Podrobnejšie informácie

Vraj osýpky môžu súvisieť s autizmom. Je to pravda? A je bezpečné dať do tela detí aj keď oslabený, ale stále vírus osýpok?
Naozaj existuje výskum, ktorý hovorí, že autistické deti môžu mať zvýšené množstvo protilátok proti osýpkam. Znamená to, že môžu mať na osýpky hyperimunitnú reakciu. To neznamená, že osýpky spôsobujú autizmus. Znamená to, že ak dieťa má autizmus, vakcína teoreticky môže spôsobiť problémy. Podrobnejšie informácie

Jeden druh autizmu totiž pravdepodobne súvisí s autoimunitnými problémami. Podrobnejšie informácie

Nebola však nájdená kauzálna súvislosť medzi vakcínami a autizmom. Podrobnejšie informácie

Hliník sa vo vakcínach používa vo forme hlinitých solí. Tie slúžia ako takzvané adjuvanty, ktoré pomáhajú imunitnej reakcii tela na antigény. Vďaka nim vakcíny lepšie fungujú.

Môže hliník spôsobovať autizmus alebo neurodegeneratívne ochorenia?
Jestvuje jeden vedecký tím, ktorý tvrdí, že hliník ako adjuvant je toxický, poškodzuje mozog a môže viesť až k autizmu. Podrobnejšie informácie Podrobnejšie informácie

Christopher Shaw je však čosi ako Wakefield neurobiológie. Jeho výskumy odborná verejnosť kritizuje za lajdáckosť, ich preverovanie dokonca odhalilo vedomé falšovanie výsledkov. Štúdia, ktorá naznačuje koreláciu (viac očkovania a zároveň viac autizmu) či až kauzalitu medzi hliníkom, očkovaním a autizmom, bola označená za nevedecký nepodarok. Podrobnejšie informácie

Preskúmanie výskumu ukázalo, že dvojica autorov nesprávne citovala dáta o výskyte autizmu a podobných problémov v rôznych krajinách. Vyberala si zle takzvané kohorty, skúmané skupiny detí, ktoré sa tak nedali dobre porovnať. Údaje, ktoré nesúhlasili s ich hypotézou, ignorovali. Podrobnejšie informácie

Problémom je aj pozadieich výskumu. Ten nepodporovali verejné či štátne granty, ale súkromné nadácie, ktoré sú známe svojím bojom proti očkovaniu.

Prečo niekto vôbec dáva do vakcín hliník, keď nikto normálny by hliník nejedol?
Hliník sa bežne vyskytuje okolo nás, dokonca aj v potravinovom reťazci. Odhaduje sa, že denne „zjeme“ alebo vypije až 15 mg hliníka, aj keď vo forme rôznych zlúčenín. Podľa lekárov je rizikom až hranica okolo dvoch miligramov na kilogram hmotnosti.

Samozrejme, malé deti sú oveľa náchylnejšie na problémy než dospelý človek. Dieťa je však počas očkovania vystavené rádovo menším „dávkam hliníka“ ako prirodzenou cestou od matky, nevraviac o sušenom či sójovom mlieku.

Spôsobuje ortuť vo vakcínach problémy?
Takzvaný thiomersal, ortuťová zložka, sa vo vakcínach nepoužíva už od roku 2001. Napriek tomu platí, že počet prípadov autizmu stále narastá, takže zrejme nejestvuje kauzálna súvislosť medzi ortuťou vo vakcínach a výskytom autizmu. Pravdepodobnejšie je, že dnešné diagnostické metódy dokážu zachytiť viac prípadov autizmu. V minulosti sme takéto deti považovali za neposedné či čudné, dnes lekári dokážu zistiť, že majú vážnejšie problémy.

Výskumy ukázali, že thiomersal vo vakcínach môže viesť k alergickej reakcii. Nemožno ho však spájať s ochoreniami vo vývoji mozgu a mozgových buniek: poruchou reči či autizmom. Podrobnejšie informácie Podrobnejšie informácie

Naozaj nie je vo vakcínach žiadna ortuť?
V jednej z ôsmich testovaných vakcín vedci ortuť objavili. Nachádzala sa v stopových množstvách (desať čiastočiek na miliardu) v hexavakcíne Infanrix hexa od GlaxoSmithKline. Jej množstvo však bolo podľa vedeckej štúdie výrazne nižšie, ako sú bezpečné limity. Ale výskum nadväzuje na imunizačný program v Austrálii. Podrobnejšie informácie

Jestvuje štúdia, ktorá hovorí o zmenách mozgu makakov po kompletnom zaočkovaní, programe vakcinácie, ktorý sa používal medzi rokmi 1994 až 1999 v Spojených štátoch. Podrobnejšie informácie

Výskum však obsahuje vážne chyby, ktoré ho robia nedôveryhodným. Ukázalo sa, že tento experiment navrhol a jeho odborným poradcom bol práve Andrew Wakefield – autor, ktorému bolo dokázané falšovanie výsledkov v prospech zákazu očkovania a odborný magazín vedeckú štúdiu, ktorú Wakefield publikoval, stiahol a dištancoval sa od nej. Predpokladá sa, že Wakefield bol dokonca spoluautorom výskumu, ale pre strach, že by štúdiu s jeho menom už nikdy žiadny vedecký magazín neprijal, jeho meno z textu napokon stiahli.

Ukázalo sa, že kontrolnú skupinu (neočkované makaky, ktorými sa kontrolovali výsledky) k dvanástim očkovaným zvieratám tvorili pôvodne len štyri makaky. Výskumníci sa však rozhodli zarátať výsledky len v prípade deviatich očkovaných a dvoch neočkovaných zvierat – a tento krok nevysvetlili. Ak sú kontrolnou skupinou len dva prípady, je to hrubým porušením vedeckej metodológie a nemožno tak dostatočne určiť výsledok. Podrobnejšie informácie

Nie je známy žiadny vedecký dôkaz takéhoto tvrdenia. Odporcovia očkovania sa však často odvolávajú na štúdiu, ktorá naznačuje, že v DTaP vakcíne (súčasť hexavakcíny) zvyšuje riziko alergií a respiračných problémov. Táto štúdia sama však hovorí, že na podobné vyhlásenia nemal výskum dobrú metodológiu, nedostatočnú kontrolnú vzorku, a tak vedci nemôžu hovoriť o dokázanej kauzálnej súvislosti ani veľkosti problému. Podrobnejšie informácie

Môže po zaočkovaní vzniknúť alergická reakcia?
Naozaj môže. Ak je človek alergický na niektorú zo zložiek vakcíny, objaviť sa môže alergická reakcia. Napríklad, ak je človek alergický na kvasinky. Podrobnejšie informácie

Dosiaľ však nie je známy prípad smrti, symptómy bývajú mierne. Podrobnejšie informácie

Výsledky jedného vedeckého tímu naozaj naznačujú, že v chudobných a rizikových prostrediach najmä afrických krajín (Guinea-Bissau) môže byť očkovanie DTaP (u nás súčasť hexavakcíny) pre deti rizikom. U očkovaných detí, ktorým bola predtým chybne podaná iná vakcína (tuberkulóza či osýpky), bola dokonca vyššia úmrtnosť. Podrobnejšie informácie

Podľa tohto tímu sa úmrtnosť zvyšovala len v prípade, keď DTaP bola podaná po vakcíne proti osýpkam (u nás súčasť MMR), čo bol chybný postup – správne sa má očkovať v opačnom poradí. Podrobnejšie informácie

Riziko pritom platí najmä pre dievčatá, ak im DTaP vakcína bola podaná po vakcíne na tuberkulózu. Podrobnejšie informácie Podrobnejšie informácie

Výskumy pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie však výsledky tohto tímu nepotvrdili. Tvrdia opak, že očkovanie je v regiónoch prínosom. Podrobnejšie informácie Podrobnejšie informácie Podrobnejšie informácie

Takto imunita vôbec nefunguje. Imunitný systém má v skutočnosti akoby dve časti. Takzvanú staršiu, nešpecifickú (vrodenú) imunitu, ktorá je vyvinutá už pri narodení a na rôzne podnety reaguje rovnako.

Druhou, mladšou časťou imunity je získaná alebo špecifická imunita, ktorá je doménou človeka a vyšších cicavcov a ktorá sa vyvíja až po narodení. Pripomína učenie sa v škole: tento obranný systém tela postupne stretáva a spoznáva rôzne podnety, na ktoré si vybuduje akúsi pamäť. Buď si pamätá, že sú to neškodné činitele (napríklad potraviny), proti ktorým nesmie bojovať, alebo si pamätá, že sú to potenciálne ohrozujúce faktory (toxíny v baktériách, štruktúry vírusov). Proti nim si musí počas prvého stretnutia vybudovať imunitu. V budúcnosti tak vie telo rýchlo zakročiť a potenciálneho ohroziteľa zlikvidovať už v počiatkoch. Podrobnejšie informácie

Nie je prirodzene získaná imunita lepšia ako tá získaná očkovaním?

Imunita, ktorú získame prekonaním infekcie, môže byť silnejšia ako obrana získaná očkovaním. Ak dokonca prekonáme infekčnú chorobu, už ju druhýkrát nemusíme dostať. Problémom však je, že riskujeme vážne zdravotné následky, niekedy dokonca smrť. Známe sú prípady ochrnutia spôsobené prirodzenou infekciou detskej obrny, mentálna retardácia po prirodzene prekonanej pneumokokovej alebo hemofilovej meningitíde, zlyhanie pečene alebo nádor pečene po prirodzenej infekcii hepatitídy B či prípady ohluchnutia po prekonaní mumpsu. Podrobnejšie informácie

Odporcovia očkovania niekedy argumentujú prípadom dieťaťa, Američanky Hannah Polingovej, ktorá vraj po vakcinácii vážne ochorela. Výsledkom boli údajne problémy, ktoré súviseli s mitochondriami, drobnými fabrikami na energiu, ktoré sa ukrývajú v ľudských bunkách.

Preskúmanie celého prípadu napokon ukázalo, že Polingová dostala nadnormálnu a priveľkú dávku očkovania naraz. V tomto prípade jasne pochybili lekári, ktorí sa neriadili štandardnými postupmi. Americká Spojená nadácia pre mitochondriálne problémy vydala stanovisko, že nejestvuje dôkaz, ktorý potvrdzoval súvislosť medzi vakcínami a mitochondriálnymi problémami. Podrobnejšie informácie

Lekári a vedci sa snažia minimalizovať počet očkovaní tak, aby zbytočne netraumatizovali dieťa. Preto sa používajú kombinované vakcíny. Nemusia sa tak jednotlivé ochorenia očkovať zakaždým a zvlášť, ale telo dostane v jednej vakcíne „ochranu“ proti viacerým ochoreniam. Takto kombinované sú hexavakcína a MMR vakcína.

Očkovanie by ste mali odložiť pri dočasných kontraindikáciách očkovania. Sú nimi napríklad akútne horúčkové ochorenie alebo iné stredne ťažké až ťažké ochorenie, prípadne liečba vysokými dávkami kortikoidov a podobne. Riziká by však mal zvážiť lekár či lekár špecialista, a to s prihliadnutím na vlastnosti príslušnej očkovacej látky. Vždy sa vášho lekára opýtajte, či je dieťa dostatočne zdravé na to, aby mohlo dostať vakcínu.

Imunita dieťaťa je dostatočná, aby povinné očkovanie zvládlo.Vakcíny v skutočnosti dostávajú do tela dieťaťa len veľmi malé množstvá antigénov, čo sú látky, na ktoré reaguje imunitný systém. Prípadne sú to oslabené patogény, s ktorými si telo ľahko poradí.

Predpokladá sa, že ľudia sú schopní odpovedať na 1 000 000 000 až 10 000 000 000 takýchto podnetov, teda na takéto antigény. Podrobnejšie informácie

Pri prepočte na antigény vo vakcinách by to znamenalo, že každé dojča dokáže zvládnuť asi desaťtisíc vakcín v rovnakom čase - ak rátame so stovkou antigénov v každej vakcíne. V súčasnosti však nové a moderné vakcíny obsahujú oveľa menej ako 100 antigénov (v minulosti mala vakcína proti kiahňam 200 antigénov, celobunková vakcína proti čiernemu kašľu 3000 antigénov, v súčasnosti má hexavakcína spolu s vakcínou na pneumokokové invazívne ochorenia len 35 antigénov, vakcína proti osýpkam, mumpsu a ružienke 24 antigénov).

Znamená to, že ak podávame dojčaťu naraz desať vakcín, imunitný systém sa stále „vyčerpá“ len na zanedbateľnej úrovni. V skutočnosti majú deti oveľa lepšiu schopnosť brániť sa, než zvyčajne predpokladáme. A to vrátane schopnosti zvládnuť vakcíny. Podrobnejšie informácie Podrobnejšie informácie

Ako je to možné?
V maternici je prítomných len veľmi málo antigénov, látok, proti ktorým sa bráni imunitný systém. Od okamihu pôrodu však u detí dochádza k rozvoju aktívnej imunity, pretože pri pôrode sa deti dostávajú z relatívne sterilného prostredia maternice do sveta plného baktérií a iných mikroorganizmov.

Pri prechode krčkom maternice a pôrodným kanálom sa zrazu dostanú do prostredia, kde je veľké množstvo cudzích mikroorganizmov. No už dojčatá sú na toto stretnutie dobre pripravené, nie však dokonale. Deti do dvoch rokov však majú problémy s niektorými druhmi nákazy (situácie, keď je potrebná B-bunková odpoveď na polysacharidy). Baktérie, ktoré to dokážu využiť (sú obalené polysacharidom), ako sú pneumokoky, meningokoky, hemofily a podobné, majú výhodu. Deti si nedokážu vytvárať protilátky a ochorenie sa obyčajne končí komplikáciami alebo úmrtím. Preto vedci a lekári vyvinuli konjugované vakcíny. Podrobnejšie informácie

Vo väčšine prípadov by sa nemali objaviť žiadne vedľajšie účinky. Relatívne bežnou rekaciou na vakcínu je však mierne zvýšená teplota a bolesti hlavy, prípadne začervenanie v mieste vpichu. Takéto nežiaduce následky sa zvyčajne objavia do dvoch dní po zaočkovaní. V ojedinelých prípadoch sa vyskytli u detí neutíchajúci plač (dlhšie ako tri hodiny) či kŕče. V priebehu jedného až troch týždňov po podaní vakcíny sa môžu objaviť vyrážky, zhruba v troch percentách prípadov aj bolesť v kĺboch.

Svojmu lekárovi vždy o takýchto príznakoch povedzte. Nečakajte a lekára okamžite vyhľadajte vtedy, ak má dieťa teplotu nad 39,5 stupňa Celzia. Plače nepretržite viac ako tri hodiny a nedarí sa ho utíšiť, ak stráca vedomie a má problémy s dýchaním.

Ešte vážnejšie je, a vtedy treba vyhľadať lekára alebo ísť rovno do nemocnice, ak dieťa začne opúchať, nedokáže dýchať či prehĺtať, začne meniť farbu a na koži na rôznych miestach tela sa objavujú zvláštne kožné reakcie. Môže to znamenať, že dieťa má silnú alergickú reakciu.

Viacerí rodičia, ktorí odmietajú dať očkovať svoje deti, sa spoliehajú na to, že ich bude chrániť „kolektívna imunita“. V princípe ide o taký stav odolnosti populácie, ktorá bráni šíreniu infekcie a vzniku miestnych epidémií. V ideálnom prípade vedie až k vymiznutiu ochorenia v regióne. Trvalú kolektívnu imunitu však možno zabezpečiť len dlhodobým zaočkovaním značnej časti populácie. Ak by počet nezaočkovaných vzrástol, ochrana kolektívnou imunitou by prestala platiť.
Ak nechceme zohľadňovať morálku, potom sa spoliehanie na očkovanie ostatných môže javiť ako rozumné riešenie. Ide však o parazitovanie na zvyšku populácie: rodič, ktorý dieťa nedá zaočkovať, odmieta sa podieľať na spoločnej ochrane pred chorobami, ale čerpá výhody, ktoré z takejto ochrany plynú.

Zároveň je však už dnes čoraz problematickejšie spoliehať sa na spoločnú ochranu – vzhľadom na šírenie množstva poplašných správ o škodlivosti očkovania počet neočkujúcich rodičov rastie, spoločná ochrana sa takto znižuje, a teda aj neočkovanie sa stáva čoraz rizikovejším pre nezaočkované dieťa. Podrobnejšie informácie Podrobnejšie informácie

Ak nedáte zaočkovať svoje dieťa, ohrozujete zároveň deti v jeho okolí – najmä tie, ktoré nemôžu byť zaočkované z objektívnych dôvodov. To sú prípady detí, ktoré majú napríklad slabú imunitu či sú alergické na niektoré zložky dostupných vakcín. Nezaočkované dieťa navyše ochorenie ľahšie šíri.

Pri dosiahnutí určitého veku sú obyvatelia Slovenska povinní nechať sa očkovať predpísanými vakcínami. Očkuje sa proti desiazim ochoreniam. Povinné býva očkovanie aj v niektorých ďalších prípadoch: keď je zvýšené riziko niektorých nákaz a ľudia pracujú v nebezpečnom prostredí.

Povinnosti pri očkovaní upravuje napríklad zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a konkrétne vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v platnom znení.

V zmysle ustanovenia §5 vyhlášky o prevencii očkovanie proti prenosným ochoreniam zahŕňa nasledovné druhy očkovania:

• povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek,

• povinné očkovanieosôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz,

• povinné očkovanieosôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz,

• odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz,

• odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz,

• očkovanie osôb cestujúcich do cudziny a z cudziny,

• očkovanie osôb na vlastnú žiadosť a

• povinné mimoriadne očkovanie.

Ďalšie právne podrobnosti nájdete napríklad tu: Podrobnejšie informácie

Niektoré očkovania sú povinné, o prípadných problémoch či rizikách by mal vždy informovať lekár. Zároveň by mal vysvetliť, aké sú výhody z očkovania aj aké sú jeho riziká. Nebojte sa preto spýtať, lekár by vám mal odpovedať na akúkoľvek otázku a slušný lekár by mal chcieť, aby ste pochopili, prečo je vakcinácia dôležitá.

Odpovede na niektoré zo základných pochybností nájdete napríklad tu:

Ak sa osoby povinnému očkovaniu nepodrobia, spáchajú priestupok, za ktorý im hrozí pokuta. Teda ak sa bez preukázania závažných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadov nepodrobíte povinnému očkovaniu, podľa § 56 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona o verejnom zdraví, dopustíte sa priestupku, za ktorý hrozí pokuta v súhrnnej výške 331 €.

Rozhodnutiu o pokute predchádza predvolanie na regionálny úrad verejného zdravotníctva a pohovor s rodičmi.

V Deklarácii práv dieťaťa sa hovorí, že dieťa má už od narodenia právo na svoje meno, identitu, názor, vierovyznanie a konanie všetkých zaň zodpovedných musí viesť k jeho ochrane a blahu. Podrobnejšie informácie

K takejto ochrane patrí aj ochrana dieťaťa pred infekčnými chorobami. A táto ochrana je výkonávaná očkovaním. Nikto, ani jeho vlastný rodič nemá právo dieťaťu túto ochranu uprieť. Ak totiž rodič odmietne dať dieťa zaočkovať, nevystavuje riziku ochorenia len vlastné dieťa, ale aj ďalšie deti náchylné na infekciu, ktoré nemožno zaočkovať z dôvodu kontraindikácie alebo ešte nemajú určený vek očkovania.

Ústavný súd sa v súčasnosti (rok 2014) zaoberá podnetom, ktorý prišiel z nitrianskeho krajského súdu. Naň sa obrátila matka, pretože regionálny úrad verejného zdravotníctva rozhodol, že má zaplatiť pokutu 116 eur za to, že nesplnila zákonom a vyhláškou stanovenú povinnosť očkovať. Ústavný súd má rozhodnúť, či je legislatíva o povinnom očkovaní detí v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Podrobnejšie informácie

Ústava SR ako základnýzákon štátu vo svojom 13. článku ustanovuje, že povinnosti možno ukladať zákonom, alebo na základe zákona v jeho medziach, pri zachovaní základných práv a slobôd. Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených Ústavou SR a to len zákonom.

Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. A takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený účel.

V zmysle uvedených ustanovení Ústavy SR by povinné očkovanie malo byť upravené výlučne zákonom a nie aj podzákonným predpisom, ktorým je práve vyhláška o prevencii a očkovaní. A to z dôvodu, že ide o povinnosť, ktorá zasahuje do základných práv a slobôd.

Nie. Ak lekár zaočkuje pacienta bez jeho informovaného súhlasu (a ak nejde o zákonom stanovenú výnimku, napríklad o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu a ktorá závažným spôsobom ohrozuje svoje okolie), dopustí sa protiprávneho konania, ktoré môže byť aj trestným činom. Podrobnejšie informácie

Na Slovensku máme v súčasnosti dlhodobo vysoké - u detí nad 98 % - zaočkovanie proti všetkým chorobám v povinnom očkovaní. Vďaka tomu je u nás kolektívna imunita na vysokej úrovni a väčšina detských infekčných ochorení sa vôbec nevyskytuje. Problémom sú však miestne komunity s „vakcinačnými dierami“. Napríklad v bratislavskom regióne klesla zaočkovanosť kombinovanou vakcínou proti osýpkam, mumpsu a ružienke na 92 %. Odborníci preto predpokladajú, že sa vrátia ochorenia, ktoré sa v regióne už nevyskytovali - najmä osýpky. Pri osýpkach totiž platí, že zaočkovanosť populácie treba udržiavať nad úrovňou 95 percent na úrovni krajov a 90 percnet na úrovní obvodov. Podrobnejšie informácie

Nie všade v Európe je očkovanie povinné. Vždy je dôrazne odporúčané, zvyčajne ho preplácajú zo zdravotného poistenia. V prípade nezaočkovania pacient alebo jeho rodičia nesú vyššie finančné náklady, napríklad platia liečbu.

Orientovať sa dá podľa nasledujúcej webovej aplikácie. Podrobnejšie informácie

Prehľadové tabuľky k roku 2010 z prieskumu v roku 2012. Podrobnejšie informácie Podrobnejšie informácie

Rozdiely v jednotlivých očkovacích programoch sú dané odlišnou kultúrou a históriou. Napriek tomu platí, že aj v západných krajinách je pomerne vysoká zaočkovanosť populácie. Podrobnejšie informácie Podrobnejšie informácie

Nie je vylúčené, že v budúcnosti by sa mohlo prejsť na dobrovoľný model očkovania aj na Slovensku. Na druhej strane, v krajinách s dobrovoľným očkovaním sa stáva, že zaočkovanosť poklesne natoľko, že sa vytvoria podmienky na vznik epidémií.